Jednou zo zaujímavostí Nórska je, že má dve oficiálne písomné formy jazyka – bokmål a nynorsk. Bokmål je rozšírenejší a používa ho väčšina obyvateľstva, najmä v mestách a v médiách. Nynorsk vychádza z vidieckych dialektov a je častejší v západnom a strednom Nórsku. Okrem týchto dvoch foriem existuje veľké množstvo dialektov a ich používanie je úplne prirodzené a spoločensky akceptované. Nóri hovoria svojím dialektom doma, v práci, v škole aj v televízii. Neexistuje tlak „hovoriť spisovne“, čo je pre mnohých cudzincov nezvyčajné. Pre študentov nórčiny to môže byť spočiatku výzva, no zároveň je to dôkaz jazykovej rozmanitosti a tolerancie. Dobrou správou je, že nórčina patrí medzi jazykovo prístupnejšie germánske jazyky – má pomerne jednoduchú gramatiku a výslovnosť, logickú stavbu viet a slovnú zásobu blízku angličtine či nemčine.